Drahí priatelia,
ponúkam niekoľko námetov na divadlá alebo scénky, ktoré sú podľa udalostí minulých a sviatočných dní. Úprava scenára je nevyhnutná podľa "súčastnej potreby". Mám nádej, že niekomu tieto texty pomôžu k inšpirácii krásnych kultúrnych chvíľ vo sviatočné dni :)
VIANOČNÁ SCÉNKA
Na scénu vychádza ustarostený anjel1,
rozkladá veci a rozpráva si nahlas:
„Ach, ach...taký som ustarostený,
(perie plienky a vešia na šnúry)....rodinka už je na ceste...transport je
teda zabezpečený...A ako to vyzerá doma?“ – poletuje anjelík z miesta na
miesto, prehliada si maštalku, ukladá veci...“táák, slama je čisťučká,
voňavučká...jasličky sú pripravené, ešte trošku suchej slamy bábätku pod
nožičky...“
Prilieta anjel2: „Ahoj
braček! Ako tu máš krásne, všetko vonia!“
A1: „Áno, áno, veď naša
rodinka už je na ceste a čoskoro sa nám narodí bábätko. Chcem, aby bolo
všetko vzorne pripravené. Veď budú mať dlhú cestu za sebou, veľkú únavu
a chlad...a narodenie bábätka nedá na seba dlho čakať.“
A2: „To máš pravdu braček.
Aj ja mám starostí plnú hlavu. Predstav si, že sa mi stratil husľový kľúč
z uvítacej fanfáry! Vôbec neviem kam sa podel. Všetky noty sedia na
mieste, len tento nezbedník sa niekde schoval. Akože môžem začať bez neho?“
A1: „Braček, neboj sa!
Určite sa nájde. A ja asi aj viem, kde je. Počul som veselé výskanie
a pobehovanie nášho najmladšieho bračeka-anjelíčka. Tam, po obláčikoch
poskakoval a vyspevoval si nejakú novú pieseň. Aj ja by som ho veľmi
potreboval, teda nášho najmladšieho. Má ešte detské očká a vie, čo bábätká
potrebujú, mohol by mi pomôcť. A nakoniec aj tebe. Schovávačka je jeho
srdcová záležitosť, určite by vedel nájsť husľový kľúč.“
A3: (pribehne tretí anjel)
„Bračekovia, vinšujem vám krásny slávnostný večer! Viete, že dnes budeme sláviť
narodeniny?“
A2: „Prišiel si ako na
zavolanie anjelíček náš. My sme tu už v plnom prúde prípravy a veľmi
potrebujeme tvoju pomoc.“
A3: „Čím vám môžem
pomôcť?“
A1: „Tuto náš prostredný brat
stratil husľový kľúč z úvodnej fanfáry a mne tu zasa niečo chýba
v jasličkách a neviem na to prísť. Ty máš takú najmladšiu hlavu
a rýchle krídielká, mohol by si pomôcť?“
A3: „Pravdaže vám rád pomôžem.“
A1: „Poď sa rýchlo pozrieť
do betlehemskej maštálky, či som na niečo nezabudol!...“
A3: obzerá miesto, seno,
jasličky : „Braček, ale veď tebe tu chýbajú plienočky! Bábätku bude bez nich
zima! A ako spoznajú Kráľa kráľov, ak nebude zavinutý do plienok?“
A1: „Na plienky som celkom
zabudol. Visia vyprané pod hviezdnou oblohou. Hneď ich prinesiem!“
A3: „Hmmm...kde by tak mohol
byť ten nezbedník z notovej osnovy?...prišiel mi zaspievať novú oslavnú
pieseň pre Dieťatko, ale keďže všetky noty sú na svojom mieste, veľa sme si
nezaspievali...Kde sa asi schoval?...no možno v nejakej múdrej hlave ...alebo
...asi si našiel nejaké čisté srdce. Odtiaľ idú najkrajšie melódie. Hneď sa na
to pozriem!“ – lieta po nebi a hľadá husľový kľúč - nájde ho
v liturgickom spevníku pod jasličkami. „Tu je náš loptoš!“ (vyťahuje
kancionál aj s husľovým kľúčom a všetkým ho ukáže).
A1: „Teraz braček, môže zaznieť
tá najslávnostnejšia fanfára na nebi i na zemi!“(už ju chce zaspievať –
nadýchne sa nahlas).
A3: (smutne, so sklonenou hlavou)
„Nemôže. Ja nemám darček pre Dieťatko. Nič vhodné ma nenapadá. Bratia, poraďte
mi! Aj ja chcem niečo priniesť novonarodenému Kráľovi.“
A1 a A2 tuho
rozmýšľajú...vzájomne sa poradia, šepkajú si))
A1: „Vieš braček, ja si myslím,
že nášmu pripravenému príbytku ešte niečo chýba. Niečo, čo by mu dodalo trošku
tepla.“
A2: „A ja si myslím, že temná noc
okrem chladu rozdáva hustú tmu. Ako nájdu Dieťatko tí, ktorí by sa mu chceli
pokloniť?“
A3: „Už to mám! Ja podarujem
Bábätku hviezdičku. Hviezdičku, ktorá všetkým ukáže cestu a novému Kráľovi
rozžiari očká! Ďakujem bratia, idem si po ňu!“
...zhasnú sa svetlá, A1 sedí
v Betleheme, prichádza sv. Rodina a usadí sa, za nimi A3
s lampášom, za ním A2 so Sláva Bohu na výsostiach a A1 pomáha P.
Márii zabaliť Ježiška do plienok – drží na rukách.
Môže nasledovať vianočné prianie opierajúc sa o použité symboly v scénke:
A1 - PLIENOČKA - chceme Vám v túto vianočnú Noc odovzdať bielu plienočku, ako
symbol starostlivosti o naše rodiny, aby každý skutok lásky zavinul Ježiška do plienok.
A2 - ja
Vám ako symbol odovzdávam SPEVNÍK S HUSĽOVÝM KĽÚČOM ako symbol liturgie,
aby každá bohoslužba bola oslavným Sláva Bohu na výsostiach.
A3 – Vám odovzdávam HVIEZDIČKU nášho života – Jezuliatko, Svetlo
sveta, ktoré prišlo na svet pre našu spásu práve v túto Vianočnú Noc.
SV. MIKULÁŠ scénka
(jubilejný rok Milosrdenstva-r.2016)
Pochválený buď Ježiš Kristus!
Milé deti, rád k vám po
roku prichádzam! Vidím, že ste plné očakávania, či prídem a čo vám
prinášam... tohto roku sme mali v Nebi „Rok otvorených dverí.“ Dobre
viete, že sv. otec František vyhlásil Jubilejný rok Božieho Milosrdenstva. Tu
na zemi sa otvárali jubilejné brány a bol to veľký deň po celom svete.
A v Nebi bola brána sv. Petra otvorená NON-STOP. To vám bola
tlačenica. Bolo potrebné celé nebeské vojsko, aby usmerňovalo prechod dušiam do
Nebeského kráľovstva.
Keď som prichádzal na zem
s posolstvom dobra, ešte som videl mnohé jubilejné brány vysvietené
a vyzdobené. Pod nimi sa tlačili zástupy ľudí. A predsa v tej tlačenici
bolo vidieť aj niečo, čo vlastne vôbec nebolo vidno na prvý pohľad. Život pred
i za bránami milosrdenstva bežal tak ako obyčajne. Pri jednej z nich
sa hrbila jedna malá ženička. Keď som sa k nej prizrel bližšie, uvidel som
mne veľmi známu a milú tvár. Bola to osoba, ktorá veľmi dobre poznala
ľudskú biedu. Bola asi prvá, ktorá objímala chudobných a odvážne rozlišovala
chudobu telesnú a duchovnú. Mám ju veľmi rád, pretože svoj život zasvätila
najchudobnejších z chudobných, ktorým som aj ja venoval všetku svoju
biskupskú pozornosť. Nemocnica pre chorých bola moja srdcová záležitosť. Viete
o koho ide? .......matka Tereza....áno, je to ona. Ona dnes prišla so
mnou, aby mi pomohla odovzdať vám pozdrav z neba. (prichádza matka Tereza
s darom). Rád by som vám porozprával o nej veselý príbeh, ktorý
koluje medzi jej sestrami a veľmi jasne hovorí o dvoch chudobách -
telesnej a duchovnej:
V Dome pre zomierajúcich
v Kalkate bola hmotná núdza veľmi veľká. Dobrovoľníci tam nemali ľahkú
prácu. Spočiatku im robilo ťažkosti zaobchádzanie so zomierajúcimi, ale veľmi
príjemné nebolo ani drhnutie dlážok a záchodov. Nepredbiehali sa
v tom, povedal by som. Niekedy túto prácu musela robiť matka Tereza sama.
Raz prišiel do Domu zomierajúcich elegantne oblečený muž a chcel sa
rozprávať s matkou Terezou. Sestry mu podali informáciu, že matka Tereza
umýva vzadu v dome toalety. Vybral sa tým smerom a skutočne ju tam
našiel. Videla ho vojsť, ale zjavne ho pokladala za jedného
z dobrovoľníkov, preto mu hneď vysvetlila ako sa správne drží kefa na
záchod a ako treba všetko vyčistiť, aby ušetril vodu. Potom mu podala do
ruky kefu a nechala ho tam stáť. Po 15 minútach muž vyšiel von, išiel
rovno za matkou Terezou a povedal jej: „Môžem teraz s vami hovoriť?“
„Áno, rada.“
Vytiahol z tašky obálku
a povedal jej: „Matka Terezia, som riaditeľ leteckej spoločnosti, tu sú
vaše letenky. Chcel som len prísť a doniesť vám ich.“
Neskôr riaditeľ aerolínií
rozprával túto udalosť stále dookola a hovoril: „To bolo najdôležitejších
20 min. v mojom živote.“ Nikdy nezažil takú radosť ako v ten deň.
Matka Tereza nemala ani cent vo
vrecku, ale vždy mala čo potrebovala pre svojich chudobných a
mnohým pomohla pripraviť sa dôstojne na stretnutie s Kristom. Ja som
mal peňazí nazvyš. Delil som sa o svoj majetok a vykupoval nielen
chudobných, ale pomáhal som z väzenia aj prenasledovaným kresťanom, čo ma
uvrhlo tiež do zajatia. A predstavte si, že z podobných podmienok sa
objavil aj môj druhý priateľ, ktorý prišiel dnes k vám. Chcel by som vám
predstaviť skromného a veľmi odvážneho muža, ktorý prešiel mnohými bránami
ľudských obydlí i sŕdc. Na rozdiel od matky Terezy bol vysoký
a mocný, ku koncu života chorý a ťažko chodil. Všetko to bol následok
jeho ťažkej práce v medených baniach a lesoch v pracovných
stalinistických táboroch. Roky väzenia sa odrazili na zdraví, ale jeho duša
bola otvorená pre spásu duší, ktorým obetoval nie jednu noc v spovedaní
a tajných bohoslužbách. Môj priateľ je právnik, rodom poliak, ale celý
svoj život obetoval opusteným a vyhnaným ľuďom v kazašskej stepi
a trestaneckých táboroch. Dovoľte mi predstaviť otca Vladislava
Bukovinského. Prečo práve on? Pretože skôr ako sa otvorili jubilejné brány
milosrdenstva, on bol prvým hlásateľom Božieho milosrdenstva a korunky BM
v stepi, ešte pred oficiálnym uznaním Cirkvi. Takto sa mnohým dostalo
útechy a posily v neľudských podmienkach.
Najsilnejším zážitkom
o Božom milosrdenstve je snáď príhoda, ktorá je priam neuveriteľná. Keď sa
k moci dostávali nacisti, ruská armáda likvidovala svojich väzňov vystrielaním.
Medzi nimi bol aj o. Vladislav. Tento masaker prežil bez ujmy na zdraví
a ležiac medzi mŕtvymi telami dával absolúciu na všetky strany pre
popravených. Po vyslobodení sa spod tiel, vysilený, sa pobral do katedrály, aby
mohol plniť svoju kňažskú službu.
O. Vladislav sa teda nachádzal
pri samotnej Bráne Milosrdenstva a preto je dnes aj tu. Ako dobre viete on a matka Tereza boli uznaní sv. Cirkvou za vzor svätosti – matka
Terezia bola svätorečená 4.septembra 2016 a o. Vladislav blahoslavený
11.septembra 2016.
A keď sme sa takto pekne
zoznámili, chceli by sme vám teraz odovzdať vzácne dary.
Pred Nebeskou bránou sa na záver
Jubilejného roka objavil jeden malý košíček, plný drobných
milosrdných skutkov, čo veľmi potešilo. Keďže máte prax a dobrú skúsenosť v konaní dobra,
chcel by som vám zveriť jednu naliehavú apoštolskú a misionársku službu,
tajnú alebo skrytú, pomenujte to ako chcete, ale ide o mladých ľudí. Tohto
roku vám chcem zveriť srdcia mladých ľudí celého sveta a z každého kúta
biedy.
Milé deti, ujmite sa týchto
duší, svojich kamarátov! (symbolicky môžu dostať na lístočku meno niekoho, za koho sa budú modliť) A aby vám to išlo ľahšie, tak aj niečo pre posilu tela a radosť
duše J DARČEKYYYYYYYYYYYYY :D
Ďakujem Bohu za tento veľký dar , Ktorý Ti dal. Nech Ťa Pán stále inšpiruje Duchom Svätým!!!
OdpovedaťOdstrániťďakujem sestri, pracujeme na spoločnom diele a ja som rada, že Ťa mám!)))
OdpovedaťOdstrániť